John Cleese a Graham Champan sa stretli ako študenti univerzity
v Cambridge, o rok neskôr po nich tu začal študovať aj Eric Idle. Všetci
traja mali blízko k herectvu a účinkovali v známom univerzitnom divadle
Footlights, ktoré na pôde školy pôsobilo od roku 1883.
Michael Palin a Terry Jones boli v tom čase študentmi Oxfordu. Jediný
americký člen skupiny Terry Gilliam študoval zasa na umeleckej škole
Occidental College v Los Angeles.
Jednotliví členovia či skôr ich zoskupenia ešte pred érou "lietajúceho cirkusu"
účinkovali v deviatich rôznych rozhlasových či televíznych programoch.
Najznámejší z nich bol seriál Do Not Adjust Your Set (Neupravujte svoju
súpravu) mienený pôvodne ako program pre deti, popularitu však získal aj
medzi dospelými divákmi. Účinkovali v ňom Palin, Idle, Jones, a tiež
Gilliam ako autor animácií. Vzhľadom na úspech seriálu im televízia
Thames Television ponúkla vlastnú šou.
John Cleese a Graham Chapman boli okrem iného protagonistami programu
How to Irritate People (Ako dráždiť ľudí), kde spolu s nimi účinkoval aj
Michael Palin. Ich zasa s ponukou oslovila BBC.
Kompletná šestica – John Cleese, Graham Chapman, Michael Palin, Terry
Jones, Eric Idle a Terry Gilliam – sa podľa Cleesovho životopisu stretla
11. mája 1969 v kašmírskej reštaurácii v londýnskej štvrti Hempstead.
Odtiaľ sa čerstvo zrodená skupina umelcov presunula do bytu Johna
Cleesa, ktorý býval neďaleko. Tento deň sa teda dá považovať za dátum
zrodu zoskupenia Monty Python.
Bomba v podobe absurdného, čierneho no zároveň intelektuálneho humoru plného slovných hračiek, paródií a doplneného nemenej "uletenými"
animáciami, mohla explodovať. Hneď v prvom odvysielanom dieli sa
objavila známa scénka o smrtiacom vtipe – anekdote, ktorá bola využitá
na vojenské účely.
Nasledovali ďalšie a ďalšie nezabudnuteľné nápady: Muž s magnetofónom
v nose, scénka s mŕtvym papagájom, či Drevorubačská pieseň (The
Lumberjack Song) o holičovi, ktorý chcel byť drevorubačom (a to
drevorubačom, ktorý chcel byť ženou). Hneď v prvej epizóde druhej série
sa objavil ikonický skeč o ministerstve šialenej chôdze (The Ministry of
Silly Walks).
Reportáž o zločineckom gangu bratov Piraňovcov bola príkladom, keď sa
vtip – v tomto prípade halucinácia v podobe obrovského ježka volajúceho
na jedného z gangstrov: "Dinsdale!" – objavoval bez akejkoľvek
logiky aj v iných častiach. Skupina celkovo ignorovala zákonitosti
a konvencie. Nemala rada skeče s klasickými pointami a často ukončovala
scénky náhlym skokom na inú tému, alebo absurdným prvkom – povedzme
postavou britského dôstojníka v podaní Grahama Chapmana, ktorý nariadil
zastaviť scénku, pretože je príliš hlúpa.
Posledná séria z roku 1974 mala len šesť častí namiesto obvyklých 13
a neobjavil sa v nej John Cleese, čím sa éra seriálu uzavrela. Humor
tohto druhu však zanechal nezmazateľnú stopu. Bol inšpiráciou pre
mnohých ďalších tvorcov vrátane Rowana Atkinsona alias Mr. Beana. Zo
scénky v Monty Python's Flying Circus pochádza termín "spam" pre
nevyžiadanú elektronickú poštu či reklamu. V slovníku sa udomácnilo
slovo "pytoneskný" (Pythonesque). A vo vesmíre sa nachádza sedem
asteroidov s názvami skupiny i každého jej člena.
Skupina vytvorila niekoľko celovečerných filmov: Monty Python a Svätý
Grál (Monty Python and the Holy Grail, 1975), Život Briana (Life of
Brian, 1979), či Monty Python: Zmysel života (Monty Python's The Meaning
of Life, 1983).
V roku 1989 – zhodou okolností presne pred 30 rokmi a deň pred výročím
montypythonovskej premiéry – zomrel Graham Chapman. Monty Python však
napriek tomu príležitostne vystupovali aj naďalej – posledný je záznam z
ich (prevažne) živého vystúpenia v roku 2014. Členovia skupiny tiež
mali a stále majú množstvo vlastných hereckých či autorských projektov.